Život Prešova
online
online
M. Jusko: Slovensko patrí do jadra eurozóny
10.02.2013 Bratislava
Bratislava 10. februára (TASR) - Slovensko patrí do skupiny ekonomicky zdravých krajín, tzv. jadra eurozóny. A to napriek tomu, že svojou ekonomickou úrovňou v súčasnosti nedosahuje parametre jej zakladajúcich členov. Presvedčený je o tom bývalý guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a súčasný šéf Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Marián Jusko.
"Myslím si, že sme ukázali a dúfam, že v blízkej budúcnosti ešte ukážeme, že napriek ťažkostiam, ktoré to vyvoláva, je Slovensko v stave ukázať partnerom v eurozóne, že sme za dodržiavanie dohodnutých pravidiel hry a vieme robiť takú hospodársku politiku, ktorá prispeje ku konkurencieschopnosti eurozóny ako celku. Slovensko teda patrí do jadra eurozóny, napriek tomu, že nedosahuje ekonomickú vyspelosť jej "superjadra", kam zaraďujem Nemecko, Rakúsko a krajiny Beneluxu," vysvetlil v rozhovore pre TASR.
Jusko zároveň nepredpokladá, že by sa eurozóna mala v budúcnosti rozdeliť alebo zbaviť niektorých členov. Realita je skôr taká, že napriek kríze a nákladom na príspevky do záchranných mechanizmov, ktoré sa predtým nepredpokladali, počet jej členov naďalej rastie. "Osobne nemám nič proti tomu, aby bolo umožnené, keby niekto chcel vystúpiť z eurozóny. Ja to prirovnávam k skoku z 10. poschodia na betón. Zakázať to nechcem, ale dôrazne by som odhováral niekoho, aby skúšal šťastie tým, že skočí z 10. poschodia na betón," upozornil v súvislosti s úvahami o odchode niektorých krajín s eurozóny.
Menovej únii v Európe podľa neho pomôže uvažované prehlbovanie integrácie. Napriek tomu, že je potrebné doriešiť viacero detailov, za krok správnym smerom označil prijatie nových prísnejších fiškálnych pravidiel, ako aj práce na vytvorení bankovej únie. Rozhodujúci vplyv však podľa Juska bude mať niečo iné. "Dobre to bude fungovať až vtedy, keď dôjde aj k štrukturálnym zmenám v eurozóne. Odvaha európskych politikov robiť štrukturálne reformy je ďaleko slabšia než odvaha robiť zmeny vo finančnej oblasti, ako je banková únia, fiškálny pakt a podobne," dodal.
"Myslím si, že sme ukázali a dúfam, že v blízkej budúcnosti ešte ukážeme, že napriek ťažkostiam, ktoré to vyvoláva, je Slovensko v stave ukázať partnerom v eurozóne, že sme za dodržiavanie dohodnutých pravidiel hry a vieme robiť takú hospodársku politiku, ktorá prispeje ku konkurencieschopnosti eurozóny ako celku. Slovensko teda patrí do jadra eurozóny, napriek tomu, že nedosahuje ekonomickú vyspelosť jej "superjadra", kam zaraďujem Nemecko, Rakúsko a krajiny Beneluxu," vysvetlil v rozhovore pre TASR.
Jusko zároveň nepredpokladá, že by sa eurozóna mala v budúcnosti rozdeliť alebo zbaviť niektorých členov. Realita je skôr taká, že napriek kríze a nákladom na príspevky do záchranných mechanizmov, ktoré sa predtým nepredpokladali, počet jej členov naďalej rastie. "Osobne nemám nič proti tomu, aby bolo umožnené, keby niekto chcel vystúpiť z eurozóny. Ja to prirovnávam k skoku z 10. poschodia na betón. Zakázať to nechcem, ale dôrazne by som odhováral niekoho, aby skúšal šťastie tým, že skočí z 10. poschodia na betón," upozornil v súvislosti s úvahami o odchode niektorých krajín s eurozóny.
Menovej únii v Európe podľa neho pomôže uvažované prehlbovanie integrácie. Napriek tomu, že je potrebné doriešiť viacero detailov, za krok správnym smerom označil prijatie nových prísnejších fiškálnych pravidiel, ako aj práce na vytvorení bankovej únie. Rozhodujúci vplyv však podľa Juska bude mať niečo iné. "Dobre to bude fungovať až vtedy, keď dôjde aj k štrukturálnym zmenám v eurozóne. Odvaha európskych politikov robiť štrukturálne reformy je ďaleko slabšia než odvaha robiť zmeny vo finančnej oblasti, ako je banková únia, fiškálny pakt a podobne," dodal.
0
www.ZIVOTPO.sk
